Udržateľnosť projektu

WP1 naďalej riešil problematiku process miningu, process discovery, identifikáciu procesov a profilov správania, tvorbu behaviorálnych modelov a vzorov a process learning s vytvorením business process management systému, resp. systému na rozhodovanie (decision support system). V aplikačnej úrovni výskumu bolo potvrdené, že pred aplikáciou algoritmov process miningu je žiaduce aplikovať tzv. pre-processing logy, teda behaviour mining, ktorý identifikuje cykly a paralelizmus. Cieľom uplatnenia výsledkov boli modely IT nástrojov využiteľných vo verejnej správe a nástrojov na spracovanie Big Data. Boli navrhnuté pilotné testovacie procesy pre udalosti vo verejnej správe a vo vzťahu k životu obyvateľov.

Základné dosiahnuté výsledky

Vďaka nasledovnému výskumu boli pôvodné algoritmy generovania procesov optimalizované tak, aby využitím navrhnutých algoritmov zachytili skutočné procesy života vo vzťahu elektronizácie verejnej správy a jej smerovania k občanovi.

V priebehu riešenia projektu boli vyvinuté aplikácie, ktorých úlohou bolo zbierať dáta o polohe mobilných zariadení pracovníkov a študentov zapojených do projektu. Na základe výstupných dát boli optimalizované a novo navrhnuté detekcie intrúzií a chýb s ohľadom na využitie v praxi v mobilných telefónoch. Dáta sa naďalej zbierajú v širokom rozsahu, morálna zastaranosť rozsiahlej siete dátových zdrojov však prirodzene znižuje množstvo dát prijímaných na základe tejto výskumnej platformy.

Základné dosiahnuté výsledky

Na základe zozbieraných dát boli optimalizované predikčné algoritmy tak, aby vedeli lepšie vyhodnotiť a predpokladať polohu používateľa s nižšou chybovosťou. Zároveň boli navrhnuté moduly na využitie modelov predikcie na účely aplikačných možností Smart Life, ako napr. vo využití pri správe dopravných uzlov, environmentálneho zaťaženia a pod.

V pôvodnom pláne výskumu sme uvažovali sledovať sieťovú prevádzku, teda inšpekciu paketov a hĺbkovú inšpekciu paketov, a na základe toho v cloude adaptívne vyhodnocovať, či ide o útok, prípadne koordinovaný útok na jeden alebo viaceré chytré telefóny. Pri laboratórnych testoch sa ukázalo, že sledovanie len sieťovej prevádzky nie je dostatočné z dôvodu, že nie je zrejmý pôvod a hlavne dôvod odosielania údajov. Preto bolo dôležité rozšíriť pôvodný výskum na zistenie kauzalít vo vzťahu k definovaným cieľom Smart Life a správe dát vo verejnom sektore vo vzťahu k prepojeniu s občanmi formou IKT prostriedkov (smart zariadenie, PC).

Základné dosiahnuté výsledky

Boli vytvorené algoritmy, ktoré rozoznajú pôvod a dôvod prenosu údajov, ktoré boli zapracované do konceptov pôvodných aplikácií, a bola skúmaná metodika implementácie do aplikácie pre občana zo strany mesta, aby sa zabezpečili bezpečné i transparentné dátové prenosy.

WP4 bola zameraná na tvorbu biometrickej aplikácie, ktorá mala za úlohu rozpoznávať osoby podľa obrazov tváre. Počas riešenia výskumných úloh bolo zistené, že na presnejšiu identifikáciu osôb je potrebné aplikovať komplexnejšie algoritmy, ktoré dosahujú lepšie výsledky najmä pri neriedených podmienkach. Tiež je možné na trénovanie algoritmov použiť nové referenčné databázy ako VGGfaces alebo LFW (Labeled Faces in the Wild). Ďalej je rozpoznávanie možné rozšíriť o detekciu kvality obrazu pred samotnou extrakciou príznakov. Biometrická detekcia sa bude v nasledujúcich etapách výskumu opierať o vstupy zo senzorických systémov, pričom sa rozšíri zameranie nielen na vizuálnu časť dát, ale i na iné bio signály, charakteristické pre človeka.

Základné dosiahnuté výsledky

Výskum v danej oblasti počas uplynulých rokov ukázal, že aplikáciou moderných algoritmov je možné efektívne zvýšiť úspešnosť biometrických rozpoznávacích systémov. Ďalším faktorom, ktorý dopomohol k lepším výsledkom, je dostupnosť tvárových databáz, ktoré obsahujú viac než milión snímok. Takto bolo možné nahradiť pôvodne navrhnuté algoritmy.

V súčasnej dobe sa verejnosť intenzívne opiera o využívanie IKT a s tým spojených dátových vstupov. Neoddeliteľnou súčasťou bežného života obyvateľov sú senzorické prvky, ktoré ovplyvňujú čoraz častejšie každodenný život od dopravy až po zdravotníctvo. V rámci rokov 2016 – 2018 sa vo WP5 pokračovalo na kontinuálnom rozvoji moderných materiálov a senzorických prvkov a systémov, ktoré sú využiteľné v pripojení do dátových sietí, založených na najnovších technológiách bezdrôtového prenosu s nízkou energetickou náročnosťou a ľahkou dostupnosťou. Výskum elektronických IKT prvkov bol orientovaný na funkčné vlastnosti, nízku energetickú náročnosť a dátovú bezpečnosť, na ktorú sa myslelo už na nízkej úrovni HW. Rozvoj moderných senzorických dátových zdrojov a platforiem, ktoré agregujú dáta na využitie v bežnom živote obyvateľov miest a krajov, predstavuje vysokú pridanú hodnotu s riešeniami a ich využitím pre potreby biometrie, zdravotnej starostlivosti, životného prostredia, inteligentných budov, v automobilovom priemysle i ďalších ekonomicky významných odvetviach, s ktorými denne prichádzame do kontaktu. Orientácia ďalšieho výskumu na prvky Internetu vecí, ktorý je považovaný za jeden z motorov IKT v najbližšej dekáde, je preto strategicky významná a uvedená výskumná téma pre využitie v oblasti Smart Life sa bude naďalej u partnerov intenzívne rozvíjať.

Základné dosiahnuté výsledky

V uplynulom období boli navrhnuté a realizované nové demonštrátory s orientáciou na LPWAN a 4G siete, ktoré sa stanú súčasťou každodenného života. Uskutočnili sa prenosy veľkého množstva dát na server ich spracovania s cieľom overiť správnosť návrhu elektronických systémov (medzi nimi napr. biometrických systémov, monitorovacích systémov, environmentálnych senzorických systémov a pod.) a HW a FW prostriedkov, zabezpečujúcich bezpečnosť odosielaných dát v širokom spektre využitia. Navrhované aplikácie boli prispôsobené na využitie s mobilnými zariadeniami.